Timbuktu

Na polceste medzi africkou savanou a saharskou púšťou, v oblasti zvanej Sahel 7 kilometrov od rieky Niger, je Timbuktu, ktoré je už roky hlavným mestom Tuarégov v Mali.

Mesto, známe ako „Atény Afriky“, je vďaka svojej geografickej polohe miestom stretnutia medzi západnou Afrikou a berberskými nomádskymi populáciami, historickým centrom na transsaharskej obchodnej ceste a duchovným hlavným mestom islamu v celej Afrike počas 15. a 16. storočia. Toto mesto je zapísané na zozname svetového dedičstva a zaslúžene. Pridajte sa k nám pri jeho objavovaní.

Pred piatimi rokmi malo Timbuktu tú smolu, že sa dostalo do rúk džihádistov, ktorí mesto zrovnali so zemou a prinútili jeho obyvateľov utiecť. Postupne sa veci vrátili do normálu a do severného Mali zavládol mier, k veľkej úľave miestnych obyvateľov aj turistov, ktorí teraz môžu opäť obdivovať krásne mesto Timbuktu z hlinených tehál, jedno z najkrajších na svete. Medzi najikonickejšie miesta, ktoré tu treba navštíviť, patria mešita Djingareyber a mešita Sidi Yahya.

Mešita Sidi Yahya

Je to chrám a madrasa v Timbuktu, ktorej výstavba sa začala na želanie šejka El-Mokhtara Hamallu. Dokončenie trvalo 40 rokov a stalo sa skvelým vzdelávacím centrom pre tento región.

V roku 2012 rozbili dvere mešity islamistickí povstalci zo skupiny Ansar Dine z Mali, a tak spochybnili presvedčenie obyvateľstva, že dvere by mali zostať zatvorené až do konca sveta.

Mešita Sankore

Mešita Sankore alebo madrasa Sankore je najstarším z troch vzdelávacích centier nachádzajúcich sa v Timbuktu.

Mešita Djingareyber

Mešita Djingareyber je renomovaným centrom vzdelania v Mali, postavená v roku 1327 andalúzskym básnikom Abu Haq Es Sahelim. Djingareyber je jednou z troch medres, ktoré tvoria Univerzitu v Sankore, a pri jej výstavbe boli použité organické materiály, ako sú hlina, vlákna, slama a drevo. V roku 1988 bola spolu s mešitou Sidi Yahya a mešitou Sankore zapísaná na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Je to jediná mešita v Timbuktu otvorená pre nemoslimských návštevníkov.

Ostatné oblasti Timbuktu

Hoci sa kvôli dezertifikácii a džihádistickému terorizmu zachovalo len málo pozostatkov jeho histórie, stále existujú ďalšie zaujímavé miesta, ako napríklad múr, študijné centrum Ahmeda Babu, palác Buctu, domy objaviteľov a súkromné ​​múzeum Almansour Korey.

V dôsledku vyhlásenia UNESCO za svetové dedičstvo v roku 1988 boli vyvinuté programy na ochranu a ochranu mesta pred pokrokom púštnych pieskov. Politická a náboženská nestabilita krajiny však viedla k zničeniu chrámov a iných štruktúr.