Vo svete, kde je kultúra čoraz globálnejšia, kultúrne tradície každej krajiny pretrvávajú ako srdce jej obyvateľov. A keď národ zaberá rozsiahle územie, jeho kultúra bude pravdepodobne bohatá, rozmanitá a rôznorodá. To je prípad Ruska.
Dnes si povieme o tradičnom ruskom odeve. Farebný kroj s prepracovanými dekoráciami, vždy ručne vyrobený. Ako odkaz našich predkov sa tento kroj dodnes objavuje v kostoloch, divadlách, tanečných štúdiách a na festivaloch.
Tradičný ruský kroj
Tradičný ruský odev so svojimi špecifickými charakteristikami sa začal vyvíjať od 9. storočia. Presný dátum nie je známy, ale odhaduje sa, že to bolo približne v tom čase alebo o storočie skôr.
Až do začiatku 18. storočia nosili roľníci a bojari (šľachtici) tradičné oblečenie, ale v roku 1700 začal cár Peter Veľký zavádzať zmeny tým, že sám nosil viac oblečenia v západnom štýle . Petrovi sa páčila Európa, obdivoval ju, a tak začal zakazovať nosenie tradičného oblečenia, aspoň v ruských mestách.
Potom už bolo na ruských roľníkoch, aby zachovali a zachovali bohatosť a krásu tradičného ruského odevu. Niektoré z tradičných kúskov sa dnes už nepoužívajú, iným sa podarilo prežiť plynutie času a nakoniec sa stali ikonickými.
Existuje však viac ako jeden tradičný ruský kroj? Samozrejme. V zásade môžeme hovoriť o dvoch: sarafáne a poneve. Sarafán je ako dlhý , voľný sveter, ktorý sa nosí cez dlhú ľanovú košeľu a je prepnutý opaskom. Tento opasok je klasický a nosil sa pod sarafanom. Tento odev sa prvýkrát spomína v 14. storočí a nosili ho iba muži; ako ženský odev sa objavil až v 17. storočí.
Sarafán sa šil z hladkého ľanu alebo lacnej potlačenej bavlny , ktorá sa hromadne vyrábala v továrňach v Moskve, Ivanovskej a Vladimirskej oblasti. Tieto dlhé, farebné šaty s odhalenými ramenami sa nosili cez jednoduchý odev nazývaný rubacha.
Ak bol sarafán potrebný na špeciálnu príležitosť, mohol byť ozdobený hodvábom a brokátom alebo vyšívaný zlatom a striebrom . Používanie sarafánu sa rozšírilo po severných provinciách vtedajšej Ruskej ríše až po Novgorod, Pskov, Vologdu a Archangeľsk.
Poneva je typ sukne bežne nosenej v provinciách južne od Moskvy, ako sú Voronež, Tambov a Tula. V skutočnosti je staršia ako sarafán . Poneva je hladká alebo pruhovaná sukňa zriasená šnúrkou alebo omotaná okolo bokov, ktorá sa nosí s voľným strihom košele s vyšívanými rukávmi a zásterou prepracovane zdobenou farebnými stuhami a ozdobami.
Na druhej strane máme rubachu, nadrozmernú košeľu , ktorá je akoby základným prvkom ruského obleku. Nosili ju všetci – muži, ženy, bohatí aj chudobní. Látka mohla byť jemná alebo lacná, hodváb alebo bavlna. Bol to veľmi pohodlný odev a až do 20. storočia sa takmer nezmenil.
Kokošnik bol ženská pokrývka hlavy . Bolo bežné, že ženy nosili ozdoby na hlavu a do vlasov a v závislosti od ich spoločenského postavenia im bolo dovolené tieto ozdoby vystavovať. Vydaté ženy si museli týmto odevom úplne zakryť hlavu, zatiaľ čo slobodné ženy si ju mohli ozdobiť kvetmi a inými ozdobami. Tieto pokrývky hlavy boli zvyčajne vyrobené z drahých materiálov a nosili sa len niekoľkokrát do roka.
Na každodenné nosenie sa nosili iba čiapky alebo uviazaný šál nazývaný povojniki. Kožuch, nazývaný šuba , prežil stáročia a zostáva veľmi obľúbený v celej krajine. Nosili ho muži aj ženy, pretože Rusko má chladné podnebie. Kožušina sa zvyčajne používala na vnútornej strane odevu, zatiaľ čo vonkajšia strana bola zdobená inými ozdobami. Dnes je kabát jednoduchší, ale slúži rovnakému účelu: udržiavať teplo.
Slovo kaftan je známejšie, pretože pochádza z Blízkeho východu. V Rusku sa však udomácnilo a dnes sa považuje takmer za súčasť jeho tradičného odevu. Je to kabát , veľmi podobný modernému kabátu, ale vyrobený z drahých látok a zdobený výšivkou . Keďže Rusko je rozsiahla krajina, látky sa líšia, rovnako ako dekorácie. Niekedy sa vyšívajú perly; na juhu sú bežné gombíky alebo vlnené ozdoby.
Avšak od 14. do 18. storočia došlo v tradičnom ruskom odeve k určitým zmenám v dôsledku užších kontaktov medzi Ruskom a Európou . Treba mať na pamäti, že v tom čase Taliansko a Francúzsko vyvážali vlnu, hodváb a zamat a zdobené odevy začali nadobúdať na význame. Napríklad za vlády Ivana Hrozného museli tí, ktorí vstupovali do Kremľa, nosiť tradičný odev ako znak úcty k trónu a v 17. storočí boli tí, ktorí sa príliš pozápadnili v obliekaní a účesoch, potrestaní.
Západná móda sa teda, až na niekoľko výnimiek, len ťažko prenikala do Ruska . Ako sme už spomenuli, potom prišiel Peter Veľký a pod týmto reformátorom zvykov sa veci zmenili. Cisárska rodina urobila prvý krok k zmene módy, obliekala sa v európskom štýle, viac pod francúzskym vplyvom, s korzetmi a vysokými pokrývkami hlavy, ktoré začali nosiť ženy.
Je zrejmé, že také zmeny v móde si mohli dovoliť iba bohatí, takže okamžite tu bola deliaca čiara medzi tými, ktorí mali ekonomickú moc a nosili ju návštevou Európy, a tými, ktorí ju nemali a mali by zostať pri tradičnom odeve. V mestách, v Moskve alebo v Petrohrade to bolo badať oveľa viac.
V 19. a 20. storočí sa stal dominantným rokokový štýl, ale s príchodom nového storočia sa móda zjednodušila a vrátili sa pohodlnejšie ruské odevy, ako napríklad obľúbené sarapany. Za Sovietskeho zväzu sa štýl ešte viac zjednodušil, ale tradičné ruské kroje sa na festivaloch nejako podarilo zachovať.